Korona vírus ako šanca

Autor: Maroš Baľo | 26.3.2020 o 19:41 | (upravené 27.3.2020 o 10:03) Karma článku: 3,01 | Prečítané:  646x

Žiadna dobrá kríza nesmie byť premárnená. Povedal Winston Churchill. Nie, autor tohto textu sa neteší, že ekonomika kolabuje. Že zomierajú a budú zomierať tisíce ľudí. Čo by politici mali urobiť a čo nás čaká?

"Koronakrízu" treba rozdeliť na tri podproblémy (a z toho vyplývajúce ciele). 

1. zdravotnícky aspekt = záchrana životov a zdravie ľudí

2. záchrana zamestnanosti a ekonomiky v krátkodobom horizonte

3. príprava na postkoronovú éru

K problematike záchrany života ľudí sa necítim povolaný vyjadriť svoj názor. Som presvedčený, že máme teamy odborníkov, ktoré tento bod budú vedieť v horizonte najbližších mesiacov vyriešiť. Úprimne za seba, ja im plne verím. K bodu 2. Vláda ako prvé, musí riešiť udržanie zamestnanosti. Ponúknuť malým a stredným podnikateľom záchranné programy, ktoré ich presvedčia udržať v stave čím väčšej zamestnanosti. V prípade veľkých vlajkových lodí, je jediná možnosť - rokovať. Je absolútne neprípustné posielať odkazy, že "veľké firmy sú dosť bohaté a musia sa o seba postarať sami". Nemusia. Aj spoločnosti ako Volkswagen, budú citlivo diferencovať prístupy jednotlivých krajín a v postkrízovom období, si to budú pamätať. V prípade utlmovania výroby, to môže znamenať aj to, ktoré závody zostanú zatvorené a ktoré sa otvoria. Obrovsky dôležitým bodom je maximálna miera likvidity. ARDAL dnes musí pracovať tak ako ešte nikdy. Postficovská krajina s vybielenými účtami a faktúrami na stoloch v desiatkach alebo stovkách miliónov eur po splatnosti, nie je práve dobrým východiskom na riešenie koronakrízy. V situácii, keď sa druhotná platobná neschopnosť stala realitou, nesmie byť štát jedným z jej hlavných faktorov. Vo viacerých štátnych podnikoch už dodávatelia dostali odkaz aby najbližšie mesiace nerátali s úhradami faktúr. V situácii, keď štát má problém druhotnej platobnej neschopnosti riešiť, sa stáva jeden z jeho hlavných tvorcov. Štátny účet sa začína pomaly nápadne podobat na sklad Kajetána Kičuru. Až na to, že to ľudia nevidia. Problém likvidity, musí štát riešiť aj v prípade malých a stredných firiem, postihnutých krízou. A obyvateľstva. Časť firiem, jednoducho nebude mať možno už ani v apríli na výplaty. Niektoré banky zareagovali spôsobom, že zamestnacom s riadnym príjmom od zamestnávateľa, odmietli poskytnúť čo i len mikropôžičku, nakoľko ich považujú za "pracovníkov v rizikových odvetviach". Lenže rizikovými odvetviami už začína byť väčšia časť odvetví

 

 Tento problém pozvoľna prechádza k bodu 3. A tu sa dostávame k jednej z najväčšich nádejí Slovenska a to členstvu k druhému najväčšiemu ekonomickému bloku sveta - Európskej únii s HDP okolo 17biliónov USD (po odchode Veľkej Británie).

 

 ECB by v tejto situácii mala vytlačiť peniaze v objeme 15-20% HDP (priebežne podľa dĺžky krízy). Áno. Bavíme sa možno až o 3 biliónoch eur. Tieto by mali byť použité na nákup špeciálnych "korona dlhopisov", ktoré by emitovali jednotlivé krajiny. Samozrejme každá krajina by mala mať nárok na rovnaký "budget" voči HDP danej krajiny. A muselo by byť veľmi prísne stanovené ich použitie.  Boli by splatné o 50 rokov s úrokom 0.1% p.a. . Už len tým, žeby sa tento program ohlásil, by sa trhy čiastočne upokojili. Tým pádom, by sa výrazne odľahčil ARDAL, ktorého jedinou prioritou by zostalo refinancovať staré dlhopisy novými s maturitou 10rokov a výnosom pod 0,2% p.a.. A riešiť "štandardný Ficom vytvorený prevádzkový dlh"

 

 K výraznému znehodnoteniu eura alebo hyperinflácii nedôjde, nakoľko rovnaký krok urobí s najväčšou pravdepodobnosťou aj FED. Krajiny mimo takýchto ekonomických megablokov ako napr Rusko, Brazília alebo India takúto možnosť nemajú. Ruský rubeľ sa znehodnotil z hranice 68,81 RUB/EUR (20.2.2020) za 27 dní na 88,75  RUB/EUR  (pokles o 29%), brazilský real zo 4,51 BRL/EUR (1.1.2020) na 5,58 BRL/EUR (16.3.2020) - pokles o 24%. USA už oznámili, že na stimuly do ekonomiky pôjde 2bilióny USD, čo je niečo okolo 10% HPD krajiny! A to sú Spojené štáty minimálne mesiac a pol pre dosiahnutím vrcholu výskytu prípadov. Nechcime si predstaviť, čo by to znamenalo pre globálnu ekonomiku ak by ten vrchol nastal napr až o tri mesiace.  Ďalej musíme rátať s vyčerpaním zdrojov firiem a aj obyvateľstva, čo výrazne zníži spotrebiteľský dopyt najmä spotrebu domácností. Ako firmy po roku 2009 zmenili svoje správanie, uvedomujúc si, ze kedykoľvek môže znenazdania prijsť okolnosť, ktorá vie pochovať aj zdravú firmu pri vysokom úverovom zaťažení, teraz túto skúsenosť nadobudne aj obyvateľstvo.

 

 Daný objem peňazí by bol rozdelený na 3 časti. Časť peňazí by išla na riešenie udržateľnosti zamestnanosti (prípadne si už ako cieľ musíme stanoviť mierny kontrolovaný pokles). Splnenie tohto cieľa si vyžaduje prijatie ďaľšieho balika opatreni. Tu musíme využiť aj peniaze z ESF.

 

 Väčšia časť balíka musí byť určená na oživenie ekonomiky a jej prispôsobenie novému stavu. Ekonomika už nebude taká ako pred krízou.  Ako ju zmenil napr  9/11 alebo Fannie and Fredie. Toto bude väčší zásah lebo ľudia sú prvý krát konfrontovaní takto globálne masívne s vlastnou smrteľnosťou. Rovnaký pocit existenčnej smrteľnosti, zažili firmy v roku 2008 (čo na nich malo neskoršie pozitívne účinky). Celé štruktúry priemyslu dnes možu zaznamenať likvidačné pády (turizmus, časť služieb atď). Tento balík musí preto slúžiť na zdolanie najväčšej výzvy, ktorá kedy v dejinách Slovenska pred nami stála a to ovplyvnenie štruktúry ekonomiky rádovo v desiatkach mesiacov. Nechcem zahlcovať desiatkami nápadov. Prioritne vláda bude musieť podporovať sektory podporujúce domáci dopyt a spotrebu (zábavné, že to musí urobiť krajina s jednou s najviac otvorených ekonomík sveta). Tieto sektory sú najmä stavebníctvo, poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel, výroba generujúca produkty pre domáci dopyt, všetky druhy služieb atď. Stratégia druhého najbohatšieho človeka sveta Warrena Buffeta, "čo nevyrába reálny produkt, to nekupujem" napr Coca Cola alebo Sees Candies (rodinný výrobca sladkostí).  Určite NIE PRIAMYM DOTÁCIÁM ale formou maximálneho rozviazania rúk zamestnávajúcim subjektom. Cesta Ronalda Reagana po roku 1983. Napríklad sadzbou 5% DPH na služby, minimalizáciou "štátno - administratívneho terorizmu" typu zdravotné hliadky, GDPR, meranie teploty v každej chladničke každých 60 minút, kontrolovanie nálepok zákaz fajčiť železiarstvam alebo kvetinárstvam, nezmyselnými pravidelnými výkazmi a všetkými druhmi reportingov. Zjednodušením stavebných konaní. Zavedím reverse charge na DPH. Maximálnym uvolnením rúk tvorcom kapitálu a zamestnanosti. Zavedením daňových licencií pre malé firmy s obratom napríklad do 100.000. Zvýšením povinnosti na registráciu DPH z 50 na 100.000 eur (nutnosť rokovania s EU). Zvýšením flexibility práce, Zrušením naviazania minimálnej mzdy na priemernú.

 

 Zjednodušene. Dnes už začína byť väčšia otázka, čo po kríze ako to, ako krízu prežiť. Krízu prežijeme v horizonte mesiacov ako zdravotne (teda bohužiaľ len drivá väčšina z nás), tak aj ekonomicky (za cenu nárastu dlhov). Lenže po nej nám zostane úplne nový stav, ktorý bude úplne rozdielny ako stav pred. A do stavu pred sa budeme dostávať roky. Na to nám 20% HDP stačiť nebude. Preto  väčšiu časť tohto potenciálneho balíka musíme použiť na  prípravu na stav, ktorý prijde po a môže trvať roky. Nepremrhajme čas ani príležitosť. Lebo žiadna dobrá kríza nesmie byť premárnená.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Laššáková po voľbách podpísala milióny z eurofondov

Ministerstvo rozdalo viac ako 42 miliónov eur.

Ako sa koronavírus šíri na Slovensku (mapa)

Údaje pochádzajú z Národného centra zdravotníckych informácií.


Už ste čítali?